situácia v Európe

Základné informácie(prehľad)

Adolf Hitler krátko pred skončením prvej svetovej vojny dostal do nemocnice kôli zásahu iperitom. Keď A. Hitlera prepustili z nemocnice, tak už vojna nebola. Nemal však kam ísť, a preto sa rozhodol prihlásiť v kasárňach jeho pluku v Mníchove. Neskôr spolupracoval s komisiou, ktorá zisťovala, kto sa prikláňa ku komunistickému režimu. Robil skrátka donášača. Raz ho poslali na schôdzku DAP. Na tejto schôdzi však A. Hitler vystúpil, a navrhol, aby sa Nemecko odtrhlo od Bavorska, a spojilo s Rakúskom. Toto vystúpenie zapôsobilo na predsedu strany Antona Drexlera, ktorý ho požiadal, aby prišiel aj nabudúce. Hitler vstúpil do tejto strany, no prvý úspech Hitler zaznamenal na zhromaždení v sále mníchovského pivovaru 24. februára 1920, kde prišlo dvetisíc poslucháčov. Zhromaždenie sa skončilo hromadnou bitkou, lebo istá časť s ním nesúhlasila. Preto sa DAP premenovala na NSDAP. 

Nástup novej moci A.H.

Počas nasledujúceho roka od zhromaždenia v sále mníchovského pivovaru usporiadala NSDAP v Mníchove a okolitých obciach okolo 80 veľkých zhromaždení. Zvyčajný počet účastníkov bol okolo dvoch až troch tisíc. Väčšina týchto schôdzí sa končila bitkou. Armáda Hitlerovi dodala niekoľko statných bitkárov. Zakladateľom strany sa nepáčilo, ako sa A. Hitler dostával na čelo strany. Táto nespokojnosť vyvrcholila v júli 1921, keď za Hitlerovej neprítomnosti začali prerokovávať návrh spojenia s inou politickou stranou podobného zamerania, Nemeckou socialistickou stranou sídliacou v Berlíne. Bola tu šanca premeniť regionálne pôsobiaci politický subjekt na celonemecký, padli dokonca návrhy, aby sídlo zjednotenej strany bolo v Berlíne. Hitler na to podal svoju rezignáciu, ak sa nesplnia jeho požiadavky. Všetci vedeli, že bez Hitlera strana upadne. Tak sa stal Hitler vodcom strany s neobmedzenými právomocami. Hlavným mestom nacistického hnutia sa mal naveky stať Mníchov. Zlučovanie s inými stranami podobného zamerania bolo vylúčené, tie sa mali najprv rozpustiť. Na konci roku 1922 nemecká vláda vyhlásila, že krajina nedokáže splácať reparácie. Versaillská mierová zmluva neurčila konkrétnu výšku náhrady vojnových škôd, ktoré malo Nemecko zaplatiť. V roku 1923 došlo aj ku konfliktu medzi ríšskou vládou v Berlíne a konzervatívnou bavorskou vládou v Mníchove. Bavorsko bolo po Prusku druhou najväčšou krajinou Nemecka. Prusko však obývali dve tretiny Nemcov. Po svetovej vojne bolo Nemecko federálnou republikou, no štruktúra federácie zachovala vlastne feudálnu rozdrobenosť Nemecka. Tento problém vyriešili až Spojenci po druhej svetovej vojne, keď Nemecko rozdelili na pätnásť zhruba rovnako veľkých krajín. Príčin sporu medzi Berlínom a Mníchovom bolo niekoľko. Ešte prežíval bavorský separatizmus a najmä na území Bavorska existovali tajné polovojenské organizácie, ktoré snívali o obnovení veľkej nemeckej armády. Mierová zmluva totiž obmedzila vojenské sily iba na stotisíc mužov. Hitler považoval bavorských separatistov za nepriateľov. Sníval o ríši, ktorej súčasťou by bolo aj Rakúsko i iné územia obývané Nemcami (napríklad Sudety). Polovojenské organizácie nemali byť zárodkom novej armády, ale silou, ktorá by umožnila prevzatie moci. Predstaviteľom týchto organizácií bol dôstojník Ernst Röhm. Po prevzatí moci nacistami sa ukázal rozdiel medzi jeho a Hitlerovými názormi, ktorý znamenal pre neho fyzickú likvidáciu. Do roku 1933 Hitler Röhma potreboval. Dodával mu bitkárov s vojenskými skúsenosťami. Hrozba oddelenia Bavorska od Nemecka sa v druhej polovici roku stupňovala. Bavorský predseda vlády dával najavo, že prestáva uznávať autoritu vlády v Berlíne. Na 8. novembra bavorská vláda zvolala zhromaždenie do sály Mestského pivovaru v Berlíne. Pozvané boli všetky významné bavorské osobnosti. Hitler si uvedomil, že má doslova poslednú šancu. Krátko po otvorení schôdze vpadol do sály Hitler s revolverom v ruke a niekoľko ráz vystrelil do povaly. Potom začal kričať, že vypukla národná revolúcia. Bavorských predákov von Kahra, Lossova a Seissera dostrkal do salónika, potom sa vrátil a vyhlásil, že bola ustavená Dočasná národná vláda, na ktorej čele je on. Neskôr znova priviedol predákov na tribúnu a všetci si podali ruky. Potom Hitler kamsi zmizol. Ukázal sa však ako totálne neschopný organizátor. Keď sa dozvedel, že po jeho odchode začali bavorskí predáci organizovať potlačenie puču, prepadol zúfalstvu a uvažoval o samovražde. Jeden z jeho spolupracovníkov rozhodol, že ďalší deň nacisti usporiadajú v centre mesta veľkú demonštráciu. Vstup na centrálne námestie Odeonsplatz strážil policajný kordón. Keď sa začali nacisti približovať, policajti spustili paľbu. Hitler preukázal svoje „hrdinstvo“. Keď začali padať výstrely, hodil sa o zem tak silno, že si zlomil kľúčnu kosť. Potom utiekol. Polícia ho zatkla v stave krajnej malomyseľnosti.Vo vezení napísal dielo Main Kampf.

Národnostná očista

Adolf Hitler si v roku 1925 dal odňať svoje rakúske občianstvo, ale nemecké občianstvo získal až v roku 1932, keď sa zamestnal v Úrade pre kultúru a meranie krajiny v Braunschweigu. Vybavením nemeckého občianstva bola poverená Hitlerova duchovná priateľka Magda Quandtová. (To bolo ešte predtým, ako sa stala manželkou neskoršieho führerovho ministra propagandy Josepha Goebbelsa). V Nemecku sa po prepustení A. Hitlera zrazu stala vážená osobnosť. V tomto čase organizoval najmä ozbrojené oddiely. SA a SS. Hospodárska kríza roku 1929 umožnila jeho strane dostať sa k moci - vo voľbách do ríšskeho snemu roku 1932 sa NSDAP s 37,4% hlasov stala najsilnejšou stranou a ríšsky prezident Paul von Hindenburg Hitlera 30. januára 1933 menoval ríšskym kancelárom Po príchode k moci Hitler zaviedol v Nemecku fašistický režim, zinscenoval požiar ríšskeho snemu, z ktorého obvinil komunistov a tím aj zakázal komunistickú stranu. Fyzicky zlikvidoval antifašistov. Začal so znovuvyzbrojovaním Nemecka a po smrti Hindenburga roku 1934 sa vymenoval za „vodcu“ (nem. Führer) a spojil vo svojich rukách neobmedzenú moc. Potláčal akúkoľvek opozíciu. Pre svojich ideologických a „rasových nepriateľov“, prikázal zriadiť koncentračné a vyhladzovacie tábory ešte v polovici 30. rokov. Masové vyhladzovanie a exekúcie najrôznejších skupín nemeckého i podmaneného obyvateľstva dosiahlo svoj vrchol neskôr počas vojny. V marci roku 1935 zaviedol v Nemecku všeobecnú brannú povinnosť a začal sa systematicky pripravovať na vojnu. Postupne likvidoval jednotlivé ustanovenia Versaillského mieru, obsadil Porýnie nemeckým vojskom. V rokoch 1936-1939 aktívne podporoval Franca v španielskej občianskej vojne. V roku 1938 anšlusom pripojil k Nemecku Rakúsko. Postupne likvidoval aj samostatnosť Česko-Slovenska (Mníchovská dohoda, vyhlásenie protektorátu Böhmen und Mähren a Slovenskej republiky), až nakoniec 1. septembra 1939 rozpútal druhú svetovú vojnu útokom na Poľsko.