Týmto spôsobom znížil mocenské právomoci ostatných štátnych zložiek a tým aj možnosť kontroly svojho úradu. Hlavnou myšlienkou jeho politiky bolo pozdvihnutie národného povedomia Nemcov a vzbudenie antisemitizmu. Snažil sa o zjednotenie Nemecka a Rakúska, čo sa mu aj podarilo. Chcel svetu dokázať nadradenosť Nemecka. Vedel, že to nedokáže inak než vojnou.Hitler bol známy tým, že nemenil svoje názory. Personalizmus je pre neho význačný, celú svoju politiku bral osobne. Cítil osobnú zodpovednosť ku každému nemeckému občanovi za politiku, ktorú praktizoval. Aj W. Churchill na Hitlerovi obdivoval jeho vitalitu,vytrvalosť a snahu obnovenia morálky v Nemecku.Postoje, názory, ideály vyslovované Hitlerom považovali ľudia za „svoje“ , preto sa Hitler tešil úcte nemeckej verejnosti.Z psychologického hľadiska osobnostnej stránky Hitlera je význačný komplex menejcennosti, ktorý neskôr prešiel do komplexu nadradenosti, čo sa prejavilo v jeho túžbe po dosiahnutí lepšieho spoločenského postavenia ako mal. To sa mu aj nakoniec podarilo.
Hitler je typickým príkladom diktátora 20. storočia. Čo sa týka komplexného hodnotenia jeho kvalít ako vodcu, treba podotknúť, že sfanatizovaním más si získal podporu obyčajných ľudí a tým aj moc. Obyčajní ľudia, ktorí v čase hospodárskej krízy túžili po zlepšení životných podmienok, uverili jeho sľubom o zlepšení ich situácie a rešpektovali ho. Zároveň však netreba zabudnúť aj na zlo, ktoré svojimi činmi a rozhodnutiami napáchal. Za pôvodcu všetkého zla označil Židov a jeho cieľom bolo úplne vyhladenie Židov zo sveta, čo sa snažil realizovať prostredníctvom koncentračných táborov. Pre tieto čierne stopy na našej minulosti je Hitler verejnosťou zavrhovaný a zatracovaný.